Prečo odmietame konzumovať mäso
Mäso je kombinácia svalových vlákien niektorého svalu zvieraťa, napr. noha, zadok, chrbát spolu s podkožným a medzisvalovým tukom. Samo osebe mäso nemá chuť pre človeka, iba pre mäsožravé zvieratá, ktoré ho konzumujú surové. Chuť pri konzumácii mäsa pociťuje človek až po tepelnej úprave zásluhou korenia a tuku, čiže nejde o chuť svalových vlákien, ale o chuť korenia.
2. Život v rastlinnej strave
Ak vezmeme obilninu, zemiak alebo strukovinu, ktoré skladujeme voľne niekoľko mesiacov bez potreby mrazničky alebo chladničky a zasadíme do zeme, tieto potraviny nám dajú nový život. Tú istú obilninu napríklad namočíme do vody a vyklíči nám, potom ju môžeme konzumovať bez potreby korenín alebo tepelnej úpravy. Alebo zomelieme pšenicu a upečieme nekvasený chlieb, načo potrebujeme iba múku, vodu a soľ. Ak chceme kvasený chlieb, tak z vody a múky sa pripraví kvások na vykysnutie cesta. Obilnina obsahuje aj bielkoviny, aj tuky a samozrejme sacharidy - čiže všetky makroživiny. Ak sa skombinujú rôzne rastlinné potraviny, tak získame komplexnú stravu. Zeleninu, ovocie, orechy a semená nie je potrebné vôbec tepelne upravovať, koreniť alebo zložito skladovať. Obilniny a strukoviny tepelne upravujeme a ochucujeme, ale aj to nie je nevyhnutné.
3. Zdravotné riziká z konzumácie mäsa
Najnovšie výskumy potvrdzujú rôzne riziká, ktoré sme už spomínali aj v iných článkoch "Zdravie bez liekov", "Čínska štúdia". V skratke ide o to, že živočíšne bielkoviny a živočíšne tuky v pravidelnej konzumácii, ako ich majú bežne ľudia na tanieri (150g mäsa), "kŕmia a držia pri živote" druh baktérií v čreve, ktoré podporujú zápaly v tele, rast nádorov, hlavne tým, že narušia zdravú bariéru tenkého čreva, cez ktorú sa dostávajú do krvi aj rôzne toxíny. Pri konzumácií "toxických" rastlinných potravín u vegetariánov, (ktorí konzumujú denne do 80 g syru, alebo iných živočíšnych potravín s obsahom do 25 g bielkovín denne, čo je približne 5% denného kalorického príjmu a zvyšné bielkoviny prijme z rastlinnej stravy), by k tomu nemalo dochádzať, keďže zdravá ochranná bariéra čreva nevpustí do krvi toxíny a iné nežiadúce látky a preto sú vylúčené von z tela stolicou.Viac sa dočítate tu - "Zdravie bez liekov", "Čínska štúdia".
4. Slobodná vôľa zvierat
Prečo ľudia zatvárajú oči kvôli svojej závislosti na mäse a pritom sa považujú za ľudí, ktorí nikomu neubližujú? Ak by sa zviera samo rozhodlo darovať svoje telo a predčasne ukončiť svoj mladý život,
aby človek mohol uspokojil svoj pôžitok z jedla, tak by sme mohli
povedať, že nikomu neubližujeme. Ale každý videl, ako sa zviera bráni,
ak mu chcú vziať život. A každý videl, hoci nie všetko, v akých
podmienkach zvieratá žijú, ktoré sú chované na mäso vo veľkých farmách na objednávku ľudí,
ktorí si ho pravidelne kupujú. (Ak si niekto zaplatí vraždu človeka, je
rovnako potrestaný, ako vykonávateľ vraždy.) Stále je možné to zmeniť a
potom spadne veľký kameň zo srdca tomu, kto má svedomie. Ak by mŕtve
telo zvieraťa, malo zachrániť život alebo zdravie človeku, tak by to
bolo ospravedlniteľné, lebo príroda takto funguje. Ale ľudia idú proti
prírode. (V budúcnosti sa bude písať v knihách dejepisu, že ľudia
niekedy bezhlavo konzumovali aj zvieratá, hoci mali k dispozícii
množstvo iného a hlavne zdravého jedla.)
5. Ničíme planétu Výroba mäsa je náročná. Neveríme všetkým štatistikám, preto len logicky rozmýšľajme - koľko musí zjesť býk alebo ošípaná kalórií vo forme obilnín, strukovín a pod., aby vzniklo 100 kg svalstva, ktoré skončí na tanieri? Koľko vypije vody, koľko močoviny sa dostane naspäť do pôdy (nie do čističky vôd), koľko potrebujeme pôdy na rastlinnú výrobu, ktorú skonzumujú zvieratá chované na mäso. Koľko nafty sa spotrebuje, poľnohospodárskych strojov sa vyrobí a bitúnkov kvôli chovu zvierat. Píše sa, že 80% rastlinnej výroby slúži na chov zvierat a 20% pre ľudí. Keby sa nahradila konzumácia mäsa rastlinnou stravou, tak by stačilo 20% rastlinnej výroby navyše k doterajším 20%. Za tieto čísla sa nevieme zaručiť, ale veríme tomu, že odrazu by bol nadbytok poľnohospodárskej pôdy a mohli by sme vyrúbané lesy znova vysádzať.
6. Porovnanie využitia makroživín 150g mäsa a 150g obilnín + strukovín 150 g mäsa obsahuje približne 30-40 g bielkovín a niekoľko gramov tuku, podľa toho, koľko ho mäso obsahuje. Fyziológovia tvrdia, že telo dokáže z jednej porcie jedla využiť max. 20 g bielkovín (pre obnovu poškodených svalových vlákien, tvorbu hormónov, enzýmov atď.). Ďalšími živočíšnymi bielkovinami sa nakŕmia "zápalové" baktérie a zvyšok sa vylúči von z tela. Čiže získame 20g bielkovín, čo je 80 kcal. a 10-20 g tuku je 90-180 kcal. Ak by sme zjedli napríklad celozrnné cestoviny, v surovom stave na 1 porciu sa podáva 120g cestovín, príjmeme 400 kcal, čo je pri špaldovej pšenici 16 g bielkovín, 81 g sacharidov, 3,5 g tuku a 11 g vlákniny. Do cestovín ak pridáme 30 g šošovice, získame ďalších 7 g bielkovín s iným pomerom aminokyselín a 100 kcal energie. Takto sme získali rovnako 20 g komplexných bielkovín (ako z mäsa), vďaka kombinácii strukoviny s obilninou, pričom z mäsa sme prijali navyše zlý cholesterol, antibiotiká, možno steroidy, toxíny a pod., ale nezískali sme vlákninu ani sacharidy (iba svalový glykogén 1,5 g). Koľko vlastne potravy a vody musí zjesť zviera, aby vzniklo tých 150 g mäsa? Myslíte si, že vaše telo je nedokonalé a potrebujete k životu "medzistupeň trávenia pomocou bylinožravca", aby pre vás vyrobil bielkoviny z rastlinnej potravy?